Počítačový analfabetizmus

Celý môj blog sa začal teóriami o všeličom. Preto sa po čase navraciam k starým dobrým začiatkom a prinášam vám ďalšiu z mojich teórií. Vznikla asi pred 2 minútami, ale v mojej mysli už kolovala ako myšlienkový pochod veľmi dlho.

Teória s názvom "Počítačový analfabetizmus" je zameraná hlavne na zabúdanie pravopisného, štylistického a gramatického písania bez chýb. Polopatisticky vysvetlené: Odkedy si v škole nepíšem poznámky rukou na papier ( popravde ani na PC), dobieha ma PC analfabetizmus. Všetko, čo píšem sú články, posty na Facebooku, alebo bakalárka či seminárky vo Worde na PC. Možno to vyznieva ako super výhovorka a niektorí školopovinní z vás sa môžu pri diktáte vyhovoriť na moderný technologický svet, ale keď sa nad tým zamyslíte, má to niečo do seba.

Píšem y/i tam kde by ho ani maďar alebo talian nedal :) (bez urážky národností, tu ide len o iné jazykové spoločenstvo, ako to slovenské). A preto sa niekedy hanbím ako pes, keď dám v nomin. množného čísla zlé písmenko. Doporučujem vám ako aj sebe, píšte si čokoľvek, aj recepty na papier, aby ste predišli tejto nákazlivej chorobe, ktorá sa šíri väčšinou sociálnymi sieťami.

A kto si myslí, že tým nie je postihnutý a jemu sa to stať nemôže .. Tak nech sa páči, aj v texte je pár chýb, ktoré ak ste si nevšimli, sú prvým príznakom PC ANALFABETIZMU :)

HESLO: menej Wordu, viac guličkových pier :)

PC analfabetizmus sa nevzťahuje len na PCčká, ale aj na Mac - jabĺčkový svet :)

Keď nehovorím a počúvam

Každé ráno, cestou do školy na Skladovú ulicu kráčam so svojími spolubývajúcimi. Rozprávame sa celú cestu,  že nás z toho na konci celkom dosť bolia hlasivky. Vravím si, že výber vysokej školy, Fakulta masmediálnej komunikácie, bol viac ako dobrý, lebo komunikujeme 24 hodín denne.Teda ja určite.

Dnes ráno, o 12:00 som kráčala sama. Bolo to 20 min. cesty a ticha, kedy som mohla premýšľať, uvažovať a hlavne počúvať. Počúvať buď svoje myšlienky alebo vlastné okolie, nie mp3 prehrávač. Pred poslednou zátačkou do budovy na Skladovej ulici som sa míňala so študentmi, pre ktorých je ráno skôr ako o 12:00 a akurát išli domov. Rozprávali sa v skupinkách ľudí, a z každého rozhovoru som vždy započula tak 5-10 sekúnd. Napriek tomu ma to veľmi pobavilo. Za ten krátky čas som presne vedela, z akej prednášky idú a s akým vyučujúcim ju mali :)

Aj na zaprášenej ceste, kde ste sami a verbálne nerozprávate, sa komunikuje veľmi dobre. Tí, ktorých som počula, ma milo rozosmiali a oživili môj deň. Ja som im to zas vrátila úsmevom, či pohľadom. Oni si ma možno vôbec napamätajú, a ani nezachytili, že niekto prešiel okolo nich. Ja som si ich ale všimla a ešte dnes večer na tých ľudí stále myslím s úsmevom na tvári :)

A tu sa to stalo. Nekecala som, ale počúvala a bol to dobrý pocit. :)

Je načase začať!

Už niekoľkokrát som si spravila plán na deň, celý týždeň. Najčastejšie si však plánujem povinnosti na víkend. Vždy si poviem, že toto je najlepšie urobiť cez dvojdňové voľno a urobím si zoznam vecí, povinností, ktoré chcem vyriešiť. Nakoniec nikam nejdem, sedím doma a z 5 povinností, ktoré som si naplánovala som spravila možno 3 a ostatné odkladám, ako sa hovorí "na příšte" ...

Tu je niekoľko postrehov, ktoré si pripomeňte, keď sa Vám nechce a od práce Vás všetko možné rozptyluje:

• To čo môžeš urobiť teraz, neodkladaj na neskôr, .. lebo neskôr sa ti bude chcieť ešte menej.
• Máš pocit, že zajtra je na to lepší deň? Mýliš sa, lebo zajtra budeš musieť urobiť veci aj zo včerajška.
• Vonku je krásne, ale ty musíš sedieť doma a pracovať na tom, čo si si naplánoval? Tak prečo si potom na Facebooku? ..  
• Snívať je síce krásne a hudba ako podmaz ťa možno motivuje, ale pokiaľ sa nerozhýbeš, nikdy sa k svojim snom ani zďaleka nepriblížiš.  
• Hovoriť o tom, že sa to nedá a že to neviem je jednoduché. Čo tak niečo zložitejšie: skúsiť to! 
• Posledná fáza v oddiaľovaní povinností je, že si vygoogliš pár citátov alebo blogov o odvahe, nech ťa  to trochu  namotivuje. Ale práve toto je jeden zo spôsobov ako od povinností cúvať a nie ich riešiť. 

Moja rada znie:  "nakopnite sa!", i keď je to niekedy veľmi ťažké a po dlhých letných prázdninách ešte ťažšie. Avšak nič nie je krajšie, ako ten pocit, keď sa do niečoho pustíte a prvých pár najťažších minút opadne a Vám sa začne dariť a baviť Vás to.

Mne sa nechcelo plniť svoj víkendový plán, tak som poslednou fázou prešla práve týmto blogom. Aspoň na chvíľku ma to oddialilo od povinností. Popravde ma to aj nakoplo a idem sa do svojich naplánovaných povinností pustiť. Let´s go! .. nech to nakopne aj Vás.

Ako človeka pohltí zmena stereotypu alebo 14dní po Slovensku

Každý si žije ako vie. Študuje, pracuje, je slobodný, zadaný, rodičom či dôchodcom vo vlastnom tempe a často aj stereotype. Pokiaľ ide o stereotyp, nie je len bielo-čierny, čiže dobrý a zlý. Niekomu stereotyp vyhovuje, zvolil si ho, stará sa o rodinu, pracuje, každý deň chodí do roboty, má vyhradené dni v roku na dovolenku. Iný si zas žije zo dňa na deň, resp. tým čo je, prítomnosťou a stereotyp u neho nikdy nie je vítaný.

Dovolenka počas leta je u každého zásahom do stereotypu. Akurát som sa z jednej, 2 týždňovej dovolenky vrátila. Nešla som k moru na pláž, ani na kúpaliská s rodinou. S kamarátkou sme si vymysleli výlet po Slovensku. Začali sme od západu a skončili na východe a späť domov na zlatý dobrý stred Slovenska. Za 14 dní sme prešli 14 miest, videli sme rôznych ľudí, rôzne pamiatky, rôzne miesta. Každé ráno sme vstávali min. o 8:00, čo nie je jednoduché pre človeka, ktorý má dovolenku a letné prázdniny v jednom. Chodili sme hore dole. Išli sme peši, vlakom, autom, busom, stopom. Spali sme v byte, dome, chate, u známych, vo vlaku a aj pod holým nebom, len tak v spacákoch.

Ak som aj stereotyp počas letných prázdnin mala, týmto som ho úplne pochovala. Zmena z dňa, ktorý sa často opakoval ...
- vstanem o 11:00 hod., naraňajkujem sa, idem za PC a internet, pozrieť novinky a pracovať na veciach na stáž, obed, káva a telka, Facebook, večer možno von, spať a druhý deň to isté -
... sa zmenil na dni, kedy bol každý iný. Iba počasie bolo stále rovnaké, 14 dní vkuse slnečné a SKVELÉ :).

Teraz som zas späť doma, pijem kávu a nie a nie sa prinútiť niečo robiť a vrátiť sa do svojho zabehaného dňa a stereotypu. Keď raz človek okúsi iné ako je zvyčajné, hneď mu to chýba. Zaradiť v životnom tempe z 1 na 0 to sa ešte dá, ale zrýchliť tempo a zaradiť z 0 na 1 na pár chvíl znamená nabúranie celého stereotypného a pokojného systému života. Preto si myslím, že dovolenka prináša napätie, príliv endorfínov a zrýchlenie tempa .., nie oddych a pokoj. Aj tak je to skvelé a treba sa zo stereotypu vymaniť.

Moja práca je moje hobby

Niektorí ľudia vo svojom živote dokážu spojiť príjemné s užitočným. Mám namysli, že pracujú v oblasti, ktorá ich zaujíma, ktorá ich napĺňa a baví ich. Dnes nie je veľa ľudí, ktorí si na živobytie zarábajú svojím hobby a do práce sa tešia, alebo majú aspoň pocit, že robia niečo zmysluplné, čo im dodáva energiu.  

Študujem marketingovú komunikáciu na FMKucm a škola mi nie len počas letných prázdnin, ale aj počas semestra poskytuje dostatok voľného času na vlastné aktivity a iniciatívu. Môžem sa venovať tomu, čo ma baví, čo študujem a získavať do života pomocou pracovných stáží množstvo praktických skúseností. Väčšinou sú tieto stáže z časti neplatenou možnosťou na to aby ste sa učili a mohli sa podieľať a spolupracovať s ľuďmi z praxe. Neverili by ste, ale veľa ľudí radšej povie, že zadarmo pracovať nebude, a popri tom ani inú platenú brigádu nemá. 

Celková tá ochota, záujem, elán pracovať, učiť sa, a byť dobrým vo svojom odbore končí tam, kde sa to stáva prácou za peniaze, a nie len možnosťou na realizovanie sa. Pokiaľ pracujete a nemáte stály plat, je to stále vaše hobby, vaša vášeň, vaša voľba. Zainteresovanosť je niekde inde ako kvôli hmotnej či finančnej odmene. Odmenou pre Vás, ste vy sami. Pre mňa je na mojej stáži odmenou to, že som sa, ako sa hovorí „dokopala“ niečo robiť. Odhodlala som sa a skúsila veci, o ktorých všetci radi hovoria, ja to neviem, to sa nedá. Stáž vo vás vybuduje pocit nadšenia z toho čo študujete, čo budete robiť a je to pre vás ako škola hrou alebo záľuba, ktorej sa radi venujete, pretože nemusíte.

Pár takých ľudí poznám, ktorí robia v živote prácu, ktorá ich baví, ktorú vyštudovali. Ak má niekto prácu, ktorá ho živí a stále je pre neho záľubou a napĺňa ho, je to obrovské šťastie. A ešte väčšie šťastie je, keď ste študent a máte možnosť naberať skúsenosti z praxe a skúšať rôzne zamestnania. Pritom sa nemusíte obávať toho, čo ak Vás vyhodia. Stále Vám ostane  škola a štúdium, plus všetka prax, ktorú ste nadobúdali s radosťou.  

Teórie o všeličom ...

Každý z vás sa vo svojom živote minimálne raz zamyslel nad niečím nevysvetliteľným. Povedzme napríklad, nad niečím podobným ako je, všetkým známa otázka: „Čo bolo skôr.. vajce, či sliepka?“ Ja si myslím, že sliepka. Ty si myslíš, že vajce. Obaja máme svoj názor a odôvodnenie prečo. 

A práve takto vznikajú „teórie o všeličom“. V slabej, alebo práve naopak v silnej, tvorivej a kreatívnej chvíli plnej nápadov a fantázie človek vymyslí možno totálne hlúposti, možno skvelú teóriu, ktorá sa raz stane slávnou a vedúcou silou, ktorá zmení celý svet. Tieto teórie sú ako vynálezy alebo objavy uznávaných vedcov. Ani oni nevedeli,  pred tým ako sa z toho stala veľká vec, či to bude omyl, len ďalšia teória, posmech pre spoločnosť, alebo veľký boom do sveta. Nezáleží na tom, či sú skvelé, alebo nie... ide predovšetkým o to, nebáť sa neúpsechu a prezentovať svoj názor! Ako sa hovorí: „100 ľudí, 100 chutí“. 

Inšpirujte sa a naberte odvahu písať o svojich nápadoch a myšlienkach, či „teóriách o všeličom“. Nikdy neviete, komu sa zapáčia a pre koho budú mať reálnu hodnotu. Ak so svojimi teóriami nezmeníte svet, môžete zmeniť niekomu náladu, zabaviť a vytrhnúť ho zo smutného dňa. Čítajte ďalej a zabávajte sa! 

TEÓRIA 1.: Podobnosť ľudskej spoločnosti so včelím spoločenstvom.

Ľudská spoločnosť sa dnes veľmi podobá na včelie spoločenstvo. Prečo? Ženy sú veľmi emancipované, sebestačné pracujúce a dokážu sa postarať samé o seba, aj o rodinu -  podobnosť so včelami robotnicami. Muži (nie všetci), sú mnohokrát vnímaný ako trúdi – sú zvyknutí na obletovanie ženami, sú nerozhodní, nečinní a mnohokrát radení do pozície nepotrebných.

TEÓRIA 2.: Prečo vždy zvracia na koberec?!

Viete prečo zvieratá ako psy, mačky a iné neradi zvracajú na plávajúcu podlahu, dlaždice, parkety ale na koberec áno? ...

Pretože dlaždice, plávajúce podlahy ai. sú klzkým povrchom pre zvieratá a tie majú pri zvracaní problém sa na nich udržať. Keď ich napína, potrebujú sa pazúrikmi zaprieť do niečoho stabilného, aby im to uľahčovalo celý proces. Koberec týmto podporným materiálom pre proces zvracania je. Preto sa nečudujte, ak sa vám vždy mačka alebo pes vyvracia práve tam, odkiaľ je to najťažšie vyčistiť.

TEÓRIA 3.: Obrovské parkoviská na okrajoch miest a v mestách zdravý život.

Ľudstvo sa trápi: so znečisťovaním ovzdušia exhalátmi z výfukových plynov motorových vozidiel, s plytvaním financií na opravu ciest, s obmedzeným počtom parkovacích miest v mestách, so zdražovaním benzínu a nafty pre jej nedostatok, s množstvom dopravných nehôd atď.

Jednoduché riešenie pre podobné problémy je: výstavba obrovských parkovacích plôch pre motorové vozidlá pri mestách nad 20tisíc obyvateľov. V mestách zamedzený pohyb  len na jedinú možnosť prepravy motorovým vozidlom, a to MHD (okrem zásobovacích vozov). Potom sú možnosti ako bicykle, korčule, kolobežky, skateboardy alebo po vlastných nohách. Aj problémy s obezitou a zvýšenie životnej úrovne by to vyriešilo. 

TEÓRIA 4.:  Tituly od narodenia (Ing.-Mgr.- ...)

Jedna z teórií, ktorá je skutočne len teóriou, takže neskúšajte prosím! :) Človek je najproduktívnejší v mladom veku, zhruba od 20 - 40 rokov. Mnoho vysokých škôl má za garantov rôznych predmetov a odborov práve ľudí s vysokým vzdelaním, patričným titulom, ale v neproduktívnom veku, bez veľkej kreativity, modernosti a fantázie či pokroku nie len v tom čo učia, ale aj v spôsobe a prístupe akým učia (česť výnimkám). Nebolo by teoreticky lepšie, keby človek s narodením získal každý titul (existujúci v danom štáte) a postupom svojich činov od 15teho roku život by ich mohol strácať, alebo si ich udržiavať, podľa jeho záľub, cieľov a zamerania v živote. A od 25 roku života, po ukončení vysokej školy by ich mohol začať aj uplatňovať.